Kocúr nie je doma, myši majú hody

Slovenčina. Môže sa zdať, že je to zvláštny a bláznivý jazyk. Poznáme mnoho a mnoho prísloví a porekadiel z rôznych kútov Slovenska. Zvolania alebo príslovia ako napr. „Ježiškove husličky“„Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť“„Bez práce nie sú koláče“. Ale ako to vyzerá v našich regiónoch? Používajú „východňari“ či „dolňáci“ tie isté príslovia a porekadlá ako napr. „záhoráci“? Vezmime si angličtinu. Myslíte si, že sa v krajinách ako Írsko, Škótsko, Anglicko, Wales alebo Austrália či Kanada používajú tie isté príslovia? No, odpovedali by vám pravdepodobne asi len Heck no! (v preklade: No tak to určite nie!).

Keďže po celom svete sa pohybuje viac než 370 miliónov ľudí s angličtinou ako rodným jazykom, je logické, že spôsob komunikácie sa bude pravdepodobne líšiť. Ale prečo? Angličtina je „angličtina“ bez ohľadu na to, kam sa vyberiete, či? Chyba. 

Ako sa ľudia sťahovali, migrovali, cestovali a usádzali sa v rôznych častiach sveta, tak sa menili aj naše početné jazyky. V priebehu času a vzhľadom na vzdialenosť sa to, čo bolo kedysi jeden spôsob komunikácie, vyvíjalo ďalej a ďalej a ďalej. Áno, základy jazyka možno ostali rovnaké, ale jazyky samotné sa vyvíjali spolu s ich používateľmi, pretože jazyky sú živé – žijú a dýchajú v nás.

„Nejde tu o jazyky. Ide o kultúry – spôsob, akým ľudia reagujú, komunikujú a ako vidia svet.“

Prezradíme vám tajomstvo – jazyky sa neskladajú zo slov. Naozaj. Možno si myslíte, že áno. Koniec koncov, boli ste nútení používať slovníky, lexikóny, encyklopédie a učebnice počas celého života a všetky tieto knihy obsahujú, no, slová. Ale pravdou je, že slová nemajú význam bez kontextu. A kontext vyplýva z našich spoločných skúseností, hodnôt, našich presvedčení a našej histórie. Tieto aspekty definujú jazyk. Manuela Noske, manažérka komunikácie v spoločnosti Globalization and Localization Association (GALA), trafila klinec po hlavičke: „Oh, nejde o jazyky. Ale o kultúry – spôsob, akým ľudia reagujú, komunikujú a ako vidia svet…“

Predstavte si akýkoľvek jazyk ako okno do našej minulosti, prítomnosti a nami očakávanej budúcnosti. Samozrejme, ak ste anglicky hovoriaci v Kanade, pravdepodobnosť, že sa bez problémov dohovoríte s anglicky hovoriacimi ľuďmi v USA, Austrálii či dokonca v Írsku, je vysoká, ale váš jedinečný jazyk bude ukrývať drobné – niekedy viac než drobné – rozdiely. Prečo? Pretože život v Kanade je iný. História Kanady je iná. A týka sa to aj používania jazyka.

Kolektívne skúsenosti pomáhajú formovať naše chápanie sveta a určujú v ňom naše poslanie. Každá časť zemegule má jedinečný spôsob vyjadrovania duchovného presvedčenia, národnej hrdosti, historických úvah, obáv, humoru a každodenného bytia. Dokonca aj počasie má hlboký vplyv na naše jedinečné chápanie jazyka. Ak sa vrátime na chvíľu späť na Slovensko, skvelým príkladom sú naše pranostiky:

Ak v máji neprší, jún to dovŕši!

a

Aký júl, taký január!

Poznáme aj obmenu známej pranostiky

„Katarína na blate a Vianoce na ľade!“

alebo opačne.

Možno v odľahlejších kútoch Slovenska poznajú opäť iné pranostiky, pretože vieme, že počasie v našich regiónoch sa taktiež môže výrazne líšiť. Ale koniec koncov, všetci si rozumieme. Ale čo ak sa pokúšame interpretovať naše príslovia či pranostiky ľuďom, ktorí nehovoria naším jazykom? Ako im dokážeme sprostredkovať naše chápanie sveta a komunikovať efektívne? To je presne moment, v ktorom na scénu vstupujú ľudskí prekladatelia. 

Kým bude existovať ľudskosť, bude prítomná aj neustála potreba ľudských prekladateľov.

V rámci všetkých jazykov sa očividne vyskytujú rovnaké aj odlišné príslovia či porekadlá v závislosti od regiónu. Taliani žijúci na pevnine rozprávajú inak ako Sicílčania, francúzski Kanaďania taktiež nehovoria ako Parížania, ani Bielorusi ako Rusi. Znova: obyvatelia každého regiónu nahliadajú na seba a na svet skrz svoju vlastnú, jedinečnú optiku. A každý región má svoj jedinečný spôsob vyjadrovania. Prehliadame azda s narastajúcim trendom strojového prekladu (machine translation, MT) a používania rôznych prekladateľských softvérov (CAT) ľudskosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou svetových jazykov celé tisícročia? Nevšímame si drobné významové odtienky jazykov, ktoré tu vždy boli, a pokúšame sa ignorovať emócie vychádzajúce z našich pier? Jednoducho povedané, zabúdame na ľudskosť v našom jazyku? Niekto by mohol tvrdiť, že žiaden stroj, MT ani CAT, nedokáže preložiť našu ľudskosť, zatiaľ čo iný by tvrdil, že je tu dosť miesta pre obe možnosti.

Argument v prospech MT – zaostáva v niečom?

Iste, MT má svoje čaro. Je relatívne rýchly, vo všeobecnosti lacnejší a takmer vždy ľahko dostupný. Ale strojové preklady nie sú ľudské a tento fakt samotný dokáže obrátiť veci hore nohami. Keďže MT nedokáže rozlúsknuť jazykové odtienky či „delikátnosti“, nedokáže interpretovať zámer, a teda častejšie vedie k nepresným, nekonzistentným, ba dokonca k nepochopiteľným prekladom.

Nech sa páči. Presvedčte sa sami:

nesprávny preklad, obrázok z LOLcaption.com

Ľudskosť v jazyku, byť či nebyť?

Nové technológie sú v móde. Šetria spoločnostiam čas a peniaze – a to sa počíta. Preklad pomocou stroja je niekedy najlepšou možnosťou vzhľadom na východiskový materiál. Ale pozor na preklady, ktorým chýba určitá dávka človečiny. Z takýchto prekladov sa môže stať len kopa slov bez súcitu, skromnosti, atraktivity, štedrosti a solidarity – a môžu niesť úplne iné posolstvo.

Ak z prekladu vynecháte človeka – ak ho nahradíte strojom – výsledok budú len prázdne slová na stránke.