Počas našej dlhoročnej praxe v oblasti technických prekladov sme sa stretli s mnohými zaujímavými témami. Svet sa otvára a národné hranice sa postupne stierajú, ale každá krajina má vlastné zákony, ktoré musia byť dodržané. Práve tu vzniká potreba využiť odborné prekladateľské a tlmočnícke služby. Preklad úradných dokumentov do jazyka danej krajiny je náročný proces. Nesprávna, alebo aj malá formulačná úprava vo výraze, môže mať katastrofálny dopad. Prirodzene sa musí dbať aj na to, aby bol preklad obsahovo správny, transparentný a presne špecifikovaný. Preto je vždy istejšie využiť služby poskytovateľov prekladateľských služieb alebo overených prekladateľov.
Úradné preklady sú vysoko citlivé a rizikové pre súkromné osoby, ako aj pre každú jednu spoločnosť. Úlohou súdneho prekladateľa je vytvoriť plnohodnotnú kópiu úradných dokumentov, certifikátov, bezpečnostných a iných predpisov, účtovných závierok, daňových priznaní, auditov a mnohých ďalších dokumentov. Predpokladom úspešného výsledku je ovládanie základných právnických terminológií a jazykových konvencií, znalosť právneho systému a súdnych procesov danej krajiny. Prekladateľ by mal zároveň dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie v jazyku, respektíve v jazykoch, do ktorých prekladá a preukázať niekoľkoročnú prax v danej oblasti. Cesta za získaním úradnej pečate nie je jednoduchá, z finančného ani z časového hľadiska. Motiváciou by mohla byť úradná pečať, keďže len súdny prekladateľ je oprávnený mať jej odtlačok na preklade. Špeciálne požiadavky na súdneho prekladateľa sa menia v závislosti od právneho systému krajiny.
Rôzne požiadavky na súdneho prekladateľa
Aký je v skutočnosti systém súdnych prekladateľov v Európskej únii? V období inštitucionalizovania bolo zatriedenie Európskej únie medzi medzinárodné organizácie problematické. Hlavným predmetom sporov bol fakt, že Európskej únií nebol pridelený status právnej subjektivity. Zmena v oblasti nesúrodého nazerania na právnu samostatnosť nastala až Lisabonskou zmluvou, ktorá odstránila akékoľvek pochybnosti o tom, že EÚ je entita, ktorá disponuje právnou subjektivitou.
Podľa údajov z Európskej komisie: ,,Služby súdnych prekladateľov sú v jednotlivých členských štátoch Európskej únie organizované rozdielne, s veľmi rozdielnymi profesionálnymi rámcami (heterogénne systémy a prax). Táto rozdielnosť je spôsobená existenciou občianskeho a obyčajového práva. V Spojenom kráľovstve a v Írsku táto profesia nie je regulovaná, zatiaľ čo v krajinách, ktoré uplatňujú občianske právo, ako je Španielsko alebo Grécko, profesia súdneho prekladateľa podlieha rozličným pravidlám prístupu a vykonáva sa v rozdielnych pracovných podmienkach, pokiaľ ide o postavenie, platenie poplatkov alebo osvedčovanie.“ Zoznam súdnych prekladateľov je možné nájsť vo vnútroštátnych databázach prekladateľov. Tie však neexistujú vo všetkých členských štátoch. V nasledujúcom texte uvádzame príklady súdnych prekladov v Španielsku (občianske právo), Taliansku (obyčajové právo) a Británii (obyčajové právo).
Ani len jedna databáza súdnych prekladateľov
Španielsko je štátom, ktorý uplatňuje občianske právo a vyznačuje sa neexistenciou špecifických právnych predpisov o súdnych prekladateľoch. V trestnom práve Španielska je napríklad stanovené, že obvinená osoba má právo využiť služby tlmočníka či súdneho prekladateľa. Len prekladateľ, ktorý je držiteľom kvalifikácie súdneho prekladateľa alebo tlmočníka, je oprávnený vykonávať úradné preklady. Osvedčenie vydáva Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce. Keďže v Španielsku neexistuje jednotná národná databáza súdnych prekladateľov, Oficina de Interpretación de Lenguas na základe skúšky pravidelne uverejňuje zoznam súdnych prekladateľov. Pred pár rokmi sa mohol stať súdnym prekladateľom každý študent prekladateľstva a tlmočníctva, ktorému univerzita ponúkla extra kredity. Systém nefungoval a trh bol preplnený. Dnes Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce ponúka skúšku len budúcim súdnym prekladateľom, ktorí majú jazykovú kombináciu, ktorá sa vyžaduje na trhu.
Časovo náročná práca súdneho prekladateľa v Taliansku
V Taliansku platia iné pravidlá. Dostať sa k súdnej pečiatke je časovo náročné a niekedy aj finančne nákladnejšie než v iných krajinách. Prečo? Súdny prekladateľ musí osobne priniesť originál textu a jeho preklad (alebo jeho overenú kópiu) príslušnému súdu. Okrem toho prikladá overenú správu o preklade zostavenú v plnom znení. Uvádza, že predmetný „preklad bol vyhotovený správne, verne a výlučne na účely zistenia pravdy“. Podpisom správy prekladateľ preberá oficiálnu občiansku a trestnú zodpovednosť za preklad. Podpis a dátum sa dopĺňajú za prítomnosti súdneho úradníka alebo zmierovacieho sudcu.
Súdne preklady bez súdnych prekladateľov
Mnoho zákazníkov v prekladateľskom priemysle v Británii stále verí, že profesionálny prekladateľ musí byť certifikovaný alebo súdny, aby mohol plnohodnotne spracovať ich preklad. Avšak v obyčajovom právnom systéme, ktorý je používaný v Británii, neexistuje pojem súdny prekladateľ. Napriek tomu, aj v Británii preklady z rôznych dôvodov musia byť certifikované, napríklad pri poskytovaní oficiálnych prekladov pre verejné orgány. Certifikácia však nemá vplyv na kvalitu prekladu. Skôr slúži na identifikáciu prekladateľa a jeho kvalifikácie, pretože v konečnom dôsledku, celkovú zodpovednosť za správnosť prekladu nesie prekladateľ. Ak je preklad označený ako súdny, právny zástupca (alebo notár v Škótsku) viac neoveruje jeho kvalitu a uspokojí sa s tým, že totožnosť prekladateľa je dostatočne overená. Certifikácia však zvyšuje váhu a dôveryhodnosť prekladu. A ak by sa dokument prekladal úmyselne nesprávne alebo nedbanlivo, prekladateľ môže byť obvinený z pohŕdania súdom, krivého svedectva alebo zanedbania svojej povinnosti. V Británii existuje združenie s názvom „Institute of Translations and Interpreting‘‘, ktoré zoskupuje prekladateľov a tlmočníkov s vhodnými jazykovými a technickými znalosťami. Členovia tohto združenia sú pokladaní za dostatočne kvalifikovaných a sú oprávnení overovať svoje preklady.
Apostille
Nezabudnite, že…
Aby boli preklady medzi úradmi rôznych krajín právne akceptovateľné, musia ešte pred prekladom prejsť superlegalizáciou a niekoľkostupňovým overovaním. Podpísaním Haagskeho dohovoru sa proces overovania zjednodušil. Krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, osvedčujú listiny pomocou Apostille – osvedčenie o pravosti dokumentu vykonané úradom, ktorý dokument vydal. Krajiny, ktoré vyžadujú apostilačné overenie (superlegalizáciu) podľa Haagskeho dohovoru, nájdete v tomto zozname: Zmluvné štáty Dohovoru o apostile
O tom, ako postupovať pri príprave dokumentu na preklad, o superlegalizácii a dvojstrannej zmluve o právnej moci, pripravujeme ďalší článok.
