V poslednom čase sa úlohy tlmočníka a kultúrneho mediátora v mnohých kontextoch prelínajú. Tlmočník prenáša nielen informáciu, ale aj prvky danej kultúry. Jazyk je predsa jej neoddeliteľnou súčasťou. Vo Francúzsku, Taliansku a v niektorých častiach Nemecka sa termíny tlmočník, kultúrny mediátor a interkultúrny mediátor rovnocenne zamieňajú či prelínajú. V niektorých zdrojoch týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti sa však ich úlohy prísne odlišujú a navzájom dopĺňajú. Napríklad v Írsku sa v lekárskom prostredí významne líšia. Dá sa ale odovzdať plnohodnotná informácia bez zohľadnenia kultúrnych rozdielov? Ani my sami si predsa niekedy na pracovisku nerozumieme, a to sa rozprávame s ľuďmi, ktorí nás už osobne poznajú, žijú v rovnakej kultúre a hovoria naším jazykom. Pri bilaterálnych rokovaniach tlmočník ozrejmuje kultúrne špecifiká, vysvetľuje zvyky či upozorňuje na prvky slušného správania, interpretuje pozdravy a znaky vďaky či dôvery. Kultúrne rozdiely sú v oslovovaní, formulovaní žiadostí, pokynov, kritiky, až po rozdiely v myslení, vedení rozhovoru a rokovacej stratégii. Tlmočník musí v rámci sprostredkovania úspešnej komunikácie častokrát osvetliť, prípadne rýchlo vysvetliť prvky cudzej kultúry, ktoré by na strane recipienta mohli viesť k nedorozumeniu, alebo by mohli vyvolať negatívne reakcie. Prečo kultúrny mediátor? Tlmočníka niekto vníma len ako papagája, ktorý opakuje slová v inom jazyku. Neuvedomuje si, že v skutočnosti prenáša význam, myšlienky vytvorené v jazyku, ktorý ovplyvnila iná kultúra, ako je kultúra cieľového jazyka. Do svojej výpovede musí zahrnúť kultúrne špecifiká, ktoré by mohli vyvolať prípadné nedorozumenia či dokonca spory. Niektoré môžu nastať ešte pred obchodným rokovaním, ak kultúry odlišne vnímajú napríklad plynutie času. Američania prídu na rokovanie vždy načas, a Španieli? Aj o pol hodinu neskôr. Viac sme sa týmto rozdielom venovali v článku o faux-pas. Vplyv kultúry na slovnú zásobu je viditeľný napríklad na Slovensku. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo rozoznávame štátnu príslušnosť a národnosť? Viete, aký je medzi nimi rozdiel? Štátna príslušnosť je príslušnosť k štátu. Označuje vzťah medzi občanom a štátom. Slovíčko sa do angličtiny prekladá ako nationality a do španielčiny ako nacionalidad. Národnosť je príslušnosť k národu. V španielčine sa používa opäť slovo nacionalidad. Za čias Československa žili v rámci jedného štátu príslušníci dvoch národností – slovenskej a českej, s jednotnou príslušnosťou k Československému štátu. Táto skúsenosť ovplyvnila ich nazeranie na svet. Štáty ako Francúzsko a Španielsko používajú len jeden výraz – štátna príslušnosť. Ako si s tým potom poradí prekladateľ súdnych textov, ktorý prekladá nacionalidad do slovenčiny? Použije slovíčko štátna príslušnosť alebo národnosť? Musí preniesť význam z jazyka, v ktorom takéto špecifikum nerozlišujú, a preto naň ani nemajú vhodné pomenovanie. Dokonca ani právnici sa v tejto oblasti nezhodujú. Jedna z prvých kultúrnych mediátoriek Možno ste o nej už niekedy počuli. Volá sa Doňa Marina a sprevádzala dobyvateľa Cortéza pri objavovaní Nového sveta. Priznáva sa jej status prvej tlmočníčky, ale keďže bola žena, nemala v spoločnosti také významné miesto, aby sa o nej zachovali podrobnejšie informácie. Sprostredkovala komunikáciu medzi indiánmi, ktorí používali jazyk nahuatl. Zozačiatku tlmočila do mayčiny a ďalší tlmočník ju tlmočil do španielčiny pre Cortéza. Všeobecne sa o nej hovorí ako o prvej kultúrnej mediátorke, keďže sa kultúra Španielov a obyvateľov Latinskej Ameriky podstatne odlišovala. Malinche, ako ju prezývali, tlmočila z jazyka, ktorý sa vyznačuje difrazizmom či trifrazizmom. Na vyjadrenie jednej myšlienky sa teda použijú aj dve, tri vety. Ak sa teda v španielčine povie kráľ umrel, v jazyku nahuatl sa povie kráľ umrel, skonal, odišiel. Výborne sa popasovala s rozdielmi medzi jazykmi a komunikácia prebehla úspešne aj napriek kultúrnej priepasti a odlišnému vnímaniu sveta. Tlmočník v podnikateľskom prostredí Funkcia tlmočníka ako interkultúrneho sprostredkovateľa je zásadná v podnikateľskom prostredí. Tlmočník je súčasťou rokovaní, obchodných stretnutí i pracovných ciest. Mnohé nadnárodné spoločnosti zamestnávajú vlastných tlmočníkov a prekladateľov, tie menšie využívajú ich služby externe. V podnikateľskom prostredí je to však pre mnohých zradné. Nedostatočne dôverujú ľuďom, ktorých nepoznajú, a mohlo by byť pre nich potenciálnou hrozbou, ak by pred prekladateľmi otvorene hovorili o svojom podnikateľskom zámere už v rámci prípravy na tlmočenie. Práve preto mnoho firiem nevyužíva tlmočnícke služby, ale poverí interného zamestnanca, aby funkciu tlmočníka prevzal, ak má dostatočné jazykové znalosti. Nie pri každom partnerovi je možné vystačiť si s ad hoc náhradníkom, ktorý ovláda jazyk. Pri rokovaní sa nestretávajú len zástupcovia spoločností, je to zároveň stret kultúr. Narazia tu na seba rozdielne spôsoby myslenia a chápania konceptov. Tlmočník v zdravotníctve Ako sme spomínali na začiatku, v Írsku nie sú úlohy tlmočníka a mediátora v medicínskom prostredí identické. Zároveň nie je profesia tlmočníka nijako viazaná, môžu ju vykonávať rodinní príslušníci vrátane detí, kamaráti i upratovačky. Stačí, že dokážu sprostredkovať komunikáciu. Úplným protipólom sú v tejto problematike Spojené štáty americké, kde má cudzinec v rámci zdravotnej starostlivosti právo na profesionálneho tlmočníka. Riziko, ktoré tým obe strany podstupujú, si mnohokrát neuvedomujú. Faux amis V tejto súvislosti je dôležité, aby si sprostredkovatelia komunikácie boli vedomí falošných priateľov, nazývaných faux amis. Sú to slovíčka, ktoré v jazyku znejú podobne, ale ich význam sa zásadne odlišuje. Možno ste počuli, ako tragicky sa skončil príbeh basketbalistu Willieho Ramireza na Floride. Keď ho doviezli do nemocnice, už bol v kóme. Rodinní príslušníci povedali tlmočníkovi, že je intoxicado, čo v bežnej španielčine používanej na Kube znamená priotrávený. Tlmočník v angličtine použil slovíčko intoxicated, čiže predávkovaný drogami. Doktori automaticky vylúčili iné diagnózy. Keď konečne systematicky zistili, že Willie mal krvácanie do mozgu, bolo už príliš neskoro na podanie účinných liekov. Toto zamenenie spôsobilo basketbalistovi ochrnutie nôh aj rúk. Tlmočníci sú ako mosty, ktoré spájajú kultúry. Ako kultúrni sprostredkovatelia však nikdy nemôžu oddeliť jazykovú zložku od kultúrnej. Pokiaľ by len zamieňali slová za slová, mohli by vzniknúť nedorozumenia. No a keby slúžili len ako sprostredkovatelia kultúr? Pracovné porady by v takom prípade vyzerali podobne ako na videu od Catherine Tate.

Niekomu sa možno zdá zvláštna, iným dokonca úchylná, ale šušotáž je vyhľadávaná a finančne výhodná technika tlmočenia. Ešte ste o nej nepočuli? Vo všeobecnosti rozoznávame dva základné typy tlmočenia – konzekutívne a simultánne. Pri konzekutívnom tlmočení začína tlmočník rozprávať, až keď mu dá rečník priestor, je teda časovo náročné. Pri simultánnom tlmočení tlmočník rozpráva zároveň s rečníkom,  s cca 2- až 3-sekundovým odstupom. Umožňuje to technické vybavenie, ktoré má k dispozícii, najmä slúchadlá, mikrofón, tlmočnícka kabína. Je teda finančne náročnejšie. Pri šušotáži tlmočník simultánne alebo konzekutívne tlmočí šeptom priamo do ucha príjemcu. Niekde medzi Cortésom a norimberskými procesmi Tlmočníkov si v Egypte, Babylone a na iných územiach, kde spolunažívali ľudia z rôznych kultúr, etnických a jazykových skupín, vždy veľmi vážili. Len vďaka nim sa dokázali dorozumieť v oblastiach, ako bolo obchodovanie, vojenstvo, diplomacia či náboženstvo. Slúchadlá a mikrofóny faraón Haremheb ani dobyvateľ Hernán Cortés vo svojej dobe nepoznali. Tlmočilo sa im zrejme po vetách alebo krátkych úsekoch. Časom sa pohľad na tlmočníka, ako na samostatnú profesiu, výrazne zmenil.  V 20. rokoch minulého storočia nedovolila etika tlmočníkovi rečníka ani len prerušiť. Dokonca ani v prípade, že prejav trval napr. celé dve hodiny. Tlmočníci si pomáhali dobre vycvičenou pamäťou alebo špeciálnym zápisom do poznámkového bloku. Ak sa im minul papier, vystačili si aj s rukávmi na košeli. Dve hodiny sú dlhá doba. Až počas norimberských procesov sa po prvýkrát využilo simultánne tlmočenie, ktoré poznáme dnes. A práve v období do vzniku simultánneho tlmočenia sa začalo tlmočiť šeptom, no presný dátum nie je nikomu známy. Šušotáž – kedy, kde a prečo Šušotáž je pomenovanie odvodené z francúzskeho slova chuchotage. Ide  o techniku, pri ktorej sa tlmočí šeptom. Skúsme si uviesť príklad. Keď sa na Slovensku organizuje konferencia a účastníci hovoria po anglicky, zabezpečí sa simultánne tlmočenie. Objednajú sa dvaja profesionálni tlmočníci a technické vybavenie. Jeden z účastníkov je zo Španielska a angličtinu neovláda. Usporiadatelia preto objednajú profesionálneho tlmočníka na šušotáž. Tlmočník bude sedieť vedľa španielsky hovoriaceho účastníka konferencie alebo za ním a v náklone mu šeptom do ucha sprostredkuje každú informáciu. Najčastejšie sa šušotáž využíva v prípadoch, keď sa stáva pre klienta finančne výhodnou. Bolo by náročné objednávať dvoch ďalších tlmočníkov (v každej kabíne musia byť dvaja, ktorí sa striedajú), ktorí by tlmočili len pre jedného účastníka. Tlmočenie šeptom sa nevyužíva len na konferenciách, ale i v komunitnom tlmočení – na súdoch, počas trestného konania, na úradoch, polícii, v nemocniciach – v kine alebo v divadle. I keď ho mnohí považujú len za poddruh simultánneho tlmočenia, uznáva ho aj OSN a EÚ. Využíva sa v Európskom parlamente a Generálne riaditeľstvo pre tlmočenie ho charakterizuje ako jeden z druhov tlmočenia. Napriek tomu je zaujímavé, že sa tlmočenie šeptom, v rámci prípravy budúcich tlmočníkov, netrénuje. Študijné plány zahŕňajú spomínané dve, podľa niektorých, hlavné techniky – simultánne a konzekutívne tlmočenie – ale študenti tlmočníctva sa so šušotážou musia popasovať sami. Prekladateľské a tlmočnícke agentúry však ponúkajú simultánne, ale aj konzekutívne tlmočenie šeptom po častiach. Mnohí teoretici sa dokonca zhodujú, že má dostatok charakteristických znakov, aby predstavovalo rovnocenný typ tlmočenia, veď tlmočník: tlmočí šeptom do ucha, je súčasťou obecenstva, nestíha si robiť tlmočnícky zápis, nemá k dispozícii glosár, materiály, nemá k dispozícii technické vybavenie. Aj tlmočenie šeptom si vyžaduje špeciálne zručnosti. Medzi tlmočníkom, ktorý robí šušotáž a ostatnými účastníkmi stretnutia nie je nijaká zvukotesná bariéra. Tak ako okolie ruší jeho prácu, on môže rušiť ostatných. Často sa stáva, že chce obecenstvo tlmočníka hlasným pššššššššt utíšiť. V niektorých situáciách sa totiž nedá oddeliť cieľové publikum od publika, ktoré službu tlmočníka nepotrebuje. Šu – šu – šušotáž Ja si pamätám svoju prvú šušotáž celkom dobre. Keď som sa v ordinácii naklonila ku klientke, prestala sledovať doktora a pozerala sa na mňa s otázkou v očiach typu: „Prečo mi šuškáš do ucha?“Bola zmätená, či má počúvať mňa alebo lekára, aj keď jemu veľmi nerozumela. Lekár vyzeral tiež zmätene, keďže nastal moment, kedy sme sa na seba pozerali a ani jedna sme si ho nevšímali. Klientka čakala, že prehovorím až keď dohovorí lekár, tak ako to videla vo filmoch. Niečo podobné zažila aj kolegyňa na jednej konferencii. Sedela vedľa španielskej účastníčky, ktorej tlmočila šeptom. Asi po 10 minútach sa k nej Španielka otočila a začala sa jej so záujmom pýtať, kde sa takúto techniku naučila, ako to robí, ako je možné, že jej to ide tak plynulo atď. Tlmočenie šeptom ju očividne nadchlo viac než téma konferencie, čo myslíte? Tlmočníčka sa len pousmiala, prednášku dotlmočila a o šušotáži sa porozprávali neskôr. Nie každý tlmočník je ochotný robiť šušotáž. Tlmočenie je samo o sebe jedno z psychicky a fyzicky najnáročnejších povolaní a to si predstavte, že dve hodiny len šepkáte a ostatní na vás zazerajú, že ich vyrušujete. Vzájomná tolerancia je, s ohľadom na charakter tohto povolania, naozaj namieste.