Už roky fungujeme v prekladateľskej branži, kde prichádzame neustále do styku so zahraničnou klientelou. V tomto článku sa zameriame na faux pas, ktorý môže niekedy vzniknúť behom jednej sekundy a ťahať sa s Vami alebo menom Vašej spoločnosti ešte dlhé roky. Predstavte si, že máte absolvovať dôležité jednanie s potenciálnym budúcim partnerom. Usilovne sa pripravujete, zbierate podklady, vytvárate kreatívnu prezentáciu, dbáte na vhodný celkový vzhľad, naštudujete si všetky dostupné aj nedostupné materiály o danom partnerovi a myslíte si, že všetko dopadne na výbornú. Zrazu sa otvoria dvere a do dverí vojde Váš potenciálny ZAHRANIČNÝ partner zo Saudskej Arábie. S úsmevom na tvári ho privíta manažérka v neprimerane krátkej sukni s darom v podobe 45 %-nej kvalitnej whisky. Ešte stále si myslíte, že sa stačí pripraviť na obchodné jednanie iba po obsahovej stránke, a že je správne zabúdať na kultúrne rozdiely? Nie! Musíme vždy myslieť globálne. V žiadnom prípade by nemala prísť na rokovanie nevhodne oblečená žena s darom, ktorý nerešpektuje kultúrne zvyklosti hosťa. Tak ako má každá krajina iné zákony, tak má aj iný kódex obchodného správania. Faux pas sa vyhneme iba v tom prípade, že si dôkladne naštudujeme pravidlá správneho jednania a vystupovania. V inom prípade budeme pôsobiť neseriózne a bez rešpektu voči nášmu obchodnému partnerovi. Prvé sekundy komunikácie sú vždy rozhodujúce. Práve v tomto momente ovplyvníme celé stretnutie. Druhú šancu urobiť prvý dojem už totiž nedostaneme. Tak teda nepremárnime šancu urobiť perfektný prvý dojem! A ako teda komunikovať na obchodnom trhu bez faux pas? Pri vstupe na zahraničný trh je nevyhnutné objaviť nielen tú povestnú dieru, ale i spoznať kultúrne tabu, či zvyklosti danej krajiny v obchodnom styku. Veď ako sa hovorí: ,,Iný kraj, iný mrav.“ V Japonsku si obchodníci nepodávajú ruky. Za pozdrav považujú hlboký úklon a pri rokovaní dlho premýšľajú. Tradície v tejto kultúre zohrávajú dôležitú rolu a samozrejmý je aj kariérny postup a postavenie starších členov obchodnej spoločnosti. Američania sa riadia starým dobrým heslom „Čas sú peniaze.“ Obľubujú dochvíľnosť a vyhýbajú sa zbytočným a nepodstatným rozhovorom. Nemci sú všeobecne známi svojou precíznosťou a perfekcionizmom. Striktne dodržiavajú etiketu rokovania a milujú presnosť. Britov radíme k národom konzervatívnym. Vyznačujú sa disciplinovanosťou a presnosťou. Pri rokovaní nerátajú s iným jazykom, ako s anglickým. Obchodné jednanie Talianov a Španielov býva do značnej miery hlučné, dlhé a bohaté na gestikuláciu. Obchodné jednanie v skorých hodinách nepripadá do úvahy a v lete treba počítať aj s poobedňajším oddychom. Francúzi sú tvrdí obchodníci. Systém vo firme musí fungovať a to isté očakávajú aj od svojich obchodných partnerov. Obedy alebo večere považujú za súčasť rokovania. To, čo Francúzi neznesú, je nepripravenosť. Ak budete na rokovaní nepripravení, nemilosrdne toto rokovanie ukončia. A čo krajiny Blízkeho východu? S nimi rozhodne nediskutujte na náboženskú, politickú alebo rodinnú tému. Prítomnosť žien na rokovaniach v malých firmách nie je vhodná ani želaná. Poctivo treba dodržiavať ich zvyky, a to najmä čo sa týka zákazu konzumácie bravčového mäsa a pitia alkoholu. V takom Rusku by sme však rozhodne nemali odmietnuť ponúkanú vodku. Je to ako by sme odmietli podanie ruky. Verte tomu alebo nie, je veľa vecí, ktoré robíme pravidelne a ktoré sú v iných častiach sveta považované za prejav neúcty. Taký Singapur je štát plný zákazov, príkazov a obmedzení. Jesť či piť je zakázané nielen v metre, ale aj na stanici. Ak sa chcete v Saudskej Arábii vyhnúť času strávenému vo väzení za porušenie pôstu, nejedzte počas mesiaca ramadán na verejnosti. A v niektorých častiach Ázie odísť od pripraveného jedla predstavuje ťažkú urážku hostiteľa.

Mnohí ľudia odmietajú uveriť, že najdôležitejším aspektom medziľudskej komunikácie nie je ani tak hovorené, či písané slovo, ako dojem, ktorý zanecháme v ľuďoch, s ktorými komunikujeme. Uvažovali ste niekedy nad tým, ako vyjadrujeme svoje myšlienky, alebo ako nás vnímajú ľudia vôkol? To, čo je oku viditeľné a neujde to žiadnemu všímavému pozorovateľovi, je reč tela. V mnohých prípadoch prezradí o našich názoroch, pocitoch a skutkoch viac, ako by sme chceli. Komunikácia teda skutočne nie je len o slovách a obsahu. Viaceré štúdie dokázali, že slová nesú len 7 % všetkých informácií, ktoré vnímame. Ďalších 25% patrí farbe a modifikácií hlasu a celých 68% takzvanej neverbálnej komunikácií: mimika, gestika a pohyby očí, dotyky (haptika), vzdialenosti v priestore (proxemika), reč postojov, držanie tela (posturológia), zaobchádzanie človeka s časom (chronemika) či charakter rukopisu (grafológia). A čo reč tela a biznis? Neverbálne gestá dokážu do značnej miery ovplyvniť náš pracovný život. Zväčša nastanú dve situácie. Prvou z nich je, že neverbálna komunikácia posunie obchodné jednanie k zdarnému koncu. Druhou možnosťou je, že môže spôsobiť nepríjemné situácie, ktoré vedú k faux pas či blamáži. Také faux pas či blamáž upozorní nášho partnera na našu nepripravenosť, neznalosť zvykov, tradícií, nerešpektovanie zákonov či nezáujem o neho. Ak nie sme schopní si naštudovať základné informácie o partnerovi, vedie to často k predčasnému ukončeniu obchodného jednania, ktoré by mohlo mať za následok dokonca až poškodenie firemnej povesti. Nesprávnou neverbálnou komunikáciou dávame najavo všetky naše slabé stránky. A aj preto je potrebné dávať pozor nielen na to čo povieme, ale aj na to ako sa pri tom tvárime. Reč tela nám jednoznačne dokáže prezradiť všetky tajomstvá. Pritom musíme brať do úvahy fakt, že sa môže líšiť, ako medzi jednotlivcami, tak aj medzi rôznymi kultúrami a národnosťami. Preto, ak chceme niekoho lepšie spoznať, radšej nedajme len na prvý dojem, ale overme si signály doplňujúcimi otázkami. Každý z nás pozná ten pocit, keď sa snaží niekomu niečo vysvetliť a druhá strana je myšlienkami niekde inde. Keď spoznáme reč ľudského tela, budeme čítať ľudí takmer ako knihu.