Šušotáž

chuchotage
12. februára 2018 / Tetras Translations

Niekomu sa možno zdá zvláštna, iným dokonca úchylná, ale šušotáž je vyhľadávaná a finančne výhodná technika tlmočenia. Ešte ste o nej nepočuli?

Vo všeobecnosti rozoznávame dva základné typy tlmočenia – konzekutívne a simultánne. Pri konzekutívnom tlmočení začína tlmočník rozprávať, až keď mu dá rečník priestor, je teda časovo náročné. Pri simultánnom tlmočení tlmočník rozpráva zároveň s rečníkom,  s cca 2- až 3-sekundovým odstupom. Umožňuje to technické vybavenie, ktoré má k dispozícii, najmä slúchadlá, mikrofón, tlmočnícka kabína. Je teda finančne náročnejšie. Pri šušotáži tlmočník simultánne alebo konzekutívne tlmočí šeptom priamo do ucha príjemcu.

Niekde medzi Cortésom a norimberskými procesmi

Tlmočníkov si v Egypte, Babylone a na iných územiach, kde spolunažívali ľudia z rôznych kultúr, etnických a jazykových skupín, vždy veľmi vážili. Len vďaka nim sa dokázali dorozumieť v oblastiach, ako bolo obchodovanie, vojenstvo, diplomacia či náboženstvo. Slúchadlá a mikrofóny faraón Haremheb ani dobyvateľ Hernán Cortés vo svojej dobe nepoznali. Tlmočilo sa im zrejme po vetách alebo krátkych úsekoch.

Časom sa pohľad na tlmočníka, ako na samostatnú profesiu, výrazne zmenil.  V 20. rokoch minulého storočia nedovolila etika tlmočníkovi rečníka ani len prerušiť. Dokonca ani v prípade, že prejav trval napr. celé dve hodiny. Tlmočníci si pomáhali dobre vycvičenou pamäťou alebo špeciálnym zápisom do poznámkového bloku. Ak sa im minul papier, vystačili si aj s rukávmi na košeli. Dve hodiny sú dlhá doba. Až počas norimberských procesov sa po prvýkrát využilo simultánne tlmočenie, ktoré poznáme dnes. A práve v období do vzniku simultánneho tlmočenia sa začalo tlmočiť šeptom, no presný dátum nie je nikomu známy.

Šušotáž – kedy, kde a prečo

Šušotáž je pomenovanie odvodené z francúzskeho slova chuchotage. Ide  o techniku, pri ktorej sa tlmočí šeptom. Skúsme si uviesť príklad. Keď sa na Slovensku organizuje konferencia a účastníci hovoria po anglicky, zabezpečí sa simultánne tlmočenie. Objednajú sa dvaja profesionálni tlmočníci a technické vybavenie. Jeden z účastníkov je zo Španielska a angličtinu neovláda. Usporiadatelia preto objednajú profesionálneho tlmočníka na šušotáž. Tlmočník bude sedieť vedľa španielsky hovoriaceho účastníka konferencie alebo za ním a v náklone mu šeptom do ucha sprostredkuje každú informáciu.

Najčastejšie sa šušotáž využíva v prípadoch, keď sa stáva pre klienta finančne výhodnou. Bolo by náročné objednávať dvoch ďalších tlmočníkov (v každej kabíne musia byť dvaja, ktorí sa striedajú), ktorí by tlmočili len pre jedného účastníka.

Tlmočenie šeptom sa nevyužíva len na konferenciách, ale i v komunitnom tlmočení – na súdoch, počas trestného konania, na úradoch, polícii, v nemocniciach – v kine alebo v divadle. I keď ho mnohí považujú len za poddruh simultánneho tlmočenia, uznáva ho aj OSN a EÚ. Využíva sa v Európskom parlamente a Generálne riaditeľstvo pre tlmočenie ho charakterizuje ako jeden z druhov tlmočenia. Napriek tomu je zaujímavé, že sa tlmočenie šeptom, v rámci prípravy budúcich tlmočníkov, netrénuje. Študijné plány zahŕňajú spomínané dve, podľa niektorých, hlavné techniky – simultánne a konzekutívne tlmočenie – ale študenti tlmočníctva sa so šušotážou musia popasovať sami.

Prekladateľské a tlmočnícke agentúry však ponúkajú simultánne, ale aj konzekutívne tlmočenie šeptom po častiach. Mnohí teoretici sa dokonca zhodujú, že má dostatok charakteristických znakov, aby predstavovalo rovnocenný typ tlmočenia, veď tlmočník:

  • tlmočí šeptom do ucha,
  • je súčasťou obecenstva,
  • nestíha si robiť tlmočnícky zápis,
  • nemá k dispozícii glosár, materiály,
  • nemá k dispozícii technické vybavenie.

Aj tlmočenie šeptom si vyžaduje špeciálne zručnosti. Medzi tlmočníkom, ktorý robí šušotáž a ostatnými účastníkmi stretnutia nie je nijaká zvukotesná bariéra. Tak ako okolie ruší jeho prácu, on môže rušiť ostatných. Často sa stáva, že chce obecenstvo tlmočníka hlasným pššššššššt utíšiť. V niektorých situáciách sa totiž nedá oddeliť cieľové publikum od publika, ktoré službu tlmočníka nepotrebuje.

Šu – šu – šušotáž

Ja si pamätám svoju prvú šušotáž celkom dobre. Keď som sa v ordinácii naklonila ku klientke, prestala sledovať doktora a pozerala sa na mňa s otázkou v očiach typu: „Prečo mi šuškáš do ucha?“ Bola zmätená, či má počúvať mňa alebo lekára, aj keď jemu veľmi nerozumela. Lekár vyzeral tiež zmätene, keďže nastal moment, kedy sme sa na seba pozerali a ani jedna sme si ho nevšímali. Klientka čakala, že prehovorím až keď dohovorí lekár, tak ako to videla vo filmoch.

Niečo podobné zažila aj kolegyňa na jednej konferencii. Sedela vedľa španielskej účastníčky, ktorej tlmočila šeptom. Asi po 10 minútach sa k nej Španielka otočila a začala sa jej so záujmom pýtať, kde sa takúto techniku naučila, ako to robí, ako je možné, že jej to ide tak plynulo atď. Tlmočenie šeptom ju očividne nadchlo viac než téma konferencie, čo myslíte? Tlmočníčka sa len pousmiala, prednášku dotlmočila a o šušotáži sa porozprávali neskôr.

Nie každý tlmočník je ochotný robiť šušotáž. Tlmočenie je samo o sebe jedno z psychicky a fyzicky najnáročnejších povolaní a to si predstavte, že dve hodiny len šepkáte a ostatní na vás zazerajú, že ich vyrušujete. Vzájomná tolerancia je, s ohľadom na charakter tohto povolania, naozaj namieste.