Mnohí ľudia odmietajú uveriť, že najdôležitejším aspektom medziľudskej komunikácie nie je ani tak hovorené, či písané slovo, ako dojem, ktorý zanecháme v ľuďoch, s ktorými komunikujeme. Uvažovali ste niekedy nad tým, ako vyjadrujeme svoje myšlienky, alebo ako nás vnímajú ľudia vôkol? To, čo je oku viditeľné a neujde to žiadnemu všímavému pozorovateľovi, je reč tela. V mnohých prípadoch prezradí o našich názoroch, pocitoch a skutkoch viac, ako by sme chceli. Komunikácia teda skutočne nie je len o slovách a obsahu. Viaceré štúdie dokázali, že slová nesú len 7 % všetkých informácií, ktoré vnímame. Ďalších 25% patrí farbe a modifikácií hlasu a celých 68% takzvanej neverbálnej komunikácií: mimika, gestika a pohyby očí, dotyky (haptika), vzdialenosti v priestore (proxemika), reč postojov, držanie tela (posturológia), zaobchádzanie človeka s časom (chronemika) či charakter rukopisu (grafológia).
A čo reč tela a biznis? Neverbálne gestá dokážu do značnej miery ovplyvniť náš pracovný život. Zväčša nastanú dve situácie. Prvou z nich je, že neverbálna komunikácia posunie obchodné jednanie k zdarnému koncu. Druhou možnosťou je, že môže spôsobiť nepríjemné situácie, ktoré vedú k faux pas či blamáži. Také faux pas či blamáž upozorní nášho partnera na našu nepripravenosť, neznalosť zvykov, tradícií, nerešpektovanie zákonov či nezáujem o neho. Ak nie sme schopní si naštudovať základné informácie o partnerovi, vedie to často k predčasnému ukončeniu obchodného jednania, ktoré by mohlo mať za následok dokonca až poškodenie firemnej povesti. Nesprávnou neverbálnou komunikáciou dávame najavo všetky naše slabé stránky. A aj preto je potrebné dávať pozor nielen na to čo povieme, ale aj na to ako sa pri tom tvárime.
Reč tela nám jednoznačne dokáže prezradiť všetky tajomstvá. Pritom musíme brať do úvahy fakt, že sa môže líšiť, ako medzi jednotlivcami, tak aj medzi rôznymi kultúrami a národnosťami. Preto, ak chceme niekoho lepšie spoznať, radšej nedajme len na prvý dojem, ale overme si signály doplňujúcimi otázkami. Každý z nás pozná ten pocit, keď sa snaží niekomu niečo vysvetliť a druhá strana je myšlienkami niekde inde. Keď spoznáme reč ľudského tela, budeme čítať ľudí takmer ako knihu.
